Sloboda informácií: Ako žiadať o informácie
Potrebujete vedieť informáciu, o ktorej predpokladáte, že ju má verejná inštitúcia k dispozícii. Máte právo sa jej to spýtať, a inštitúcia je povinná vám odpovedať. V zákone o slobode informácií sa úrady, školy, verejné inštitúcie, a právnické osoby nimi zriadené preto volajú povinná osoba. V ďalšom texte pre zrozumiteľnosť budeme používať pojem inštitúcia.
Tento návod vás prevedie tým, ako o informáciu žiadať.
Samotné podanie je relatívne jednoduché, môžu však nastať komplikácie. Ak inštitúcia informáciu nemá, alebo ju nesmie sprístupniť, vydá vám o tom oficiálne rozhodnutie, ktoré príde poštou. Ak si myslíte, že nemajú pravdu, t.j. že informáciu majú, zatajili ju, alebo ju príliš vycenzurovali, môžete sa odvolať.
Čo sa môžem pýtať?
V princípe sa môžete spýtať na hocičo, je však potrebné uvedomiť si dve praktické veci. Je podstatne lepšie dokument, ktorý požadujete, presne pomenovať. Ideálne, ak viete jeho spisovú značku alebo presný názov. Zjednodušíte tým prácu úradníkovi. Zároveň, v prípade sporu, viete ľahko dokázať, či inštitúcia dokument má alebo nie. Horšie je pýtať sa na nejakú útržkovitú informáciu.
Príklad: „Koľko benzínu minula vaša inštitúcia minulý rok?“. Aj pri najlepšej vôli niekedy úradník nevie, kde by informáciu hľadal, pravdepodobne mu to zaberie viac času a možno dostanete odpoveď, ktorá vám nič nepovie. Omnoho lepšie je tu zamyslieť sa a pýtať si konkrétny dokument, napr. „Knihu jázd za rok 20xx“. Tam sa napokon dozviete, že niektoré vozidlá sú dieselové a teda vaša pôvodná otázka ani nebola veľmi presná. Ak je inštitúcia výskumný ústav, môže navyše benzín používať aj na iný účel a nie je jasné, či ste náhodou nemali na mysli toto použitie. Mohli by ste napr. dostať odpoveď v podobe faktúr za nákup laboratórneho benzínu.
Aby ste otázku presnejšie sformulovali, pomôže poznať, aspoň približne, úradné procesy. Niektoré dokumenty alebo aspoň odkazy na ne sa dajú nájsť na stránke inštitúcie. Vždy je dobre, ak si pozriete, ako inštitúcia interne funguje, ako pomenúva dokumenty. Ak existuje zákon, podľa ktorého by mal existovať dokument/informácia, ktoré chcete, pomôže ho spomenúť.
Môžete sa spýtať aj na konkrétnu, jasnú informáciu, napr. „Aká bola cena za Systém X?“. Vieme asi predpokladať, že táto informácia bude na faktúre. Znova, niekedy je lepšie si rovno vypýtať faktúru — môže byť viac, napr. dodanie systému, údržba systému, zmeny na systéme atď. Dozviete sa, či bola platená DPH, dátumy a podobne.
Nepotrebujete uvádzať, načo informáciu potrebujete (výskum, novinár, diplomovka…). V závislosti od situácie to môže pomôcť alebo aj nahnevať úradníka („Čo ma stále tí študenti otravujú!?“). Vo všeobecnosti neodporúčame ten dôvod uvádzať, radšej sa zamerať na presné sformulovanie otázky.
Nesťažujte sa
Nemá zmysel pýtať sa napr. „Prečo je ten váš systém taký hnusný a pomalý?!“. Ak inštitúcia nemá zhodou okolností o tom vypracovaný dokument napr. „Analýza rýchlosti a použiteľnosti používateľského rozhrania“, tak vám nemusí na otázku ani odpovedať. Nie je povinná odpoveď vyprodukovať.
Ak chcete upozorniť na takúto vec, je lepšie poslať sťažnosť.
Alebo môžete skúsiť otázku preformulovať do neutrálnej podoby a spýtať sa na zákonné a zmluvné povinnosti, napr.:
Koho sa pýtať?
Zjednodušene povedané, akéhokoľvek štátneho úradu alebo inštitúcie platenej z verejných peňazí. Patria sem aj firmy a ďalšie právnické osoby, zriadené verejnou inštitúciou, napríklad dopravné podniky miest, ale v niektorých prípadoch vám tieto firmy nemusia sprístupniť všetko — zjednodušene povedané, mali by vám sprístupniť všetko, čo sa týka nakladania s verejnými peniazmi. Veď sa spýtajte a uvidíte.
Nepotrebujete vedieť konkrétny útvar, odbor, alebo človeka — pýtate sa inštitúcie ako celku.
Ako odoslať žiadosť?
V ďalšom texte sa budeme venovať podaniu žiadosti cez portál ChcemVediet.sk, ktorý podanie žiadosti a následné kroky zjednodušuje.