Načo infozákon?

Právo na informácie je dôležitý pre médiá, najmä pre investigatívnych novinárov. Význam jeho zakotvenia v právnych predpisoch sme pocítili aj v mnohých slovenských kauzách. Prijatie infozákona v roku 2001 malo pre slovenskú spoločnosť veľký význam. Práve vďaka infozákonu sa podarilo médiám získať privatizačné zmluvy z 90-tych rokov či nedávno poukázať na rôzne kauzy odhaľujúce plytvanie verejnými prostriedkami. Význam infozákona sa opakovane potvrdzuje nielen pri nižšie spomínaných kauzách, ale aj v každodennej komunikácii občanov s inštitúciami verejnej správy. Zároveň však ignorovanie a hrubé porušenie infozákona inštitúciami, ku ktorému v prípadoch spomínaných káuz došlo, pripomína, že na dodržiavanie infozákona je tiež potrebné priebežne dozerať. K väčšej kontrole dodržiavania infozákona chce prispieť aj portál chcemvediet.sk.

Kauza Predražené CT v piešťanskej nemocnici

K nedávnym kauzám, v ktorých infozákon zohral dôležitú úlohu, patrí, napríklad, aj kauza predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici. V roku 2012 chcela kúpiť Nemocnica A. Wintera v Piešťanoch CT prístroj Somatom Definition AS od firmy Siemens za vyše milióna eur s DPH. Súťaž zastavili s odôvodnením, že ho nemocnica nepotrebuje. Po voľbách v roku 2012 nadobudla správna rada nemocnice štruktúru, kde sú dvaja členovia menovaní nemocnicou, a až štyria členovia menovaní Ministerstvom zdravotníctva. S novým vedením vysúťažila nemocnica CT prístroj Philips Ingenuity Core 128 za 1,6 milióna eur od spoločnosti Medical Group SK. Rozdiel v cene bol teda 600 000 eur. Nemocnica argumentovala tým, že prístroj je o triedu vyšší a môžu ho splácať 4 roky. Na kauzu upozornil Alan Suchánek, chirurg a člen správnej rady nominovaný nemocnicou.

Pre predražený nákup premiér Robert Fico neskôr odvolal ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú a podpredsedníčku parlamentu a členku predsedníctva SMER-SD Renátu Zmajkovičovú, ktorá sedela v dozornej rade nemocnice. Po medializácii a tlaku verejnosti kauza predraženého CT stála kreslo aj predsedu parlamentu Pavla Pašku.

Pri medializácii kauzy zohral najdôležitejšiu úlohu Suchánek ako oznamovateľ protispoločenskej činnosti. Bez existencie infozákona v súčasnej podobe obsahujúcej povinnosť zverejňovať zmluvy by ale nebolo možné preveriť podstatné okolnosti kauzy. Vďaka povinnosti zverejňovať zmluvy bolo možné porovnať, za koľko obdobné CT prístroje nakupujú iné nemocnice na Slovensku. Napríklad, v januári 2014 nemocnica v Brezne vysúťažila obdobný CT prístroj za necelých 500 000 eur, čo je zhruba tretina toho, čo zaplatili v Piešťanoch. Podobne, nemocnica v českom Havlíčkovom Brode kúpila rovnaký prístroj za 540-tisíc eur. Z informácií dostupných vo Vestníku verejného obstarávania zase vyplynulo, že o súťaži v piešťanskej nemocnici rozhodla suma 300 eur, čo predstavuje zhruba dve stotiny percenta z ceny prístroja. Vďaka odvahe whistleblowera Suchánka a existencii infozákona, ktorý umožnil prístup k relevantným zmluvám, sa podarilo zrušiť kúpnu zmluvu a ušetriť nemocnici 600 000 eur.

Kauza Interblue

Ďalšia kauza, ktorú sa aj vďaka infozákonu nepodarilo zamiesť pod koberec, je napríklad, kauza „Interblue“, v ktorej spočiatku ani samotný infozákon nestačil na to, aby Ministerstvo životného prostredia (MŽP) zverejnilo kópiu nevýhodnej zmluvy o predaji emisných kvót oxidu uhličitého so spoločnosťou Interblue Group. Táto kauza preukázala, že ani existencia infozákona, ktorý stanovuje jasné pravidlá zverejňovania a sprístupňovania informácií, nebráni konať voleným zástupcom svojvoľne.

Na základe indícií o predaji emisných kvót MŽP hlboko pod trhovú cenu spoločnosti Interblue Group, si investigatívni novinári vyžiadali od MŽP kópiu zmluvy o ich predaji. MŽP, ktoré v zmysle infozákona patrí medzi povinné osoby, ktorým vyplýva povinnosť sprístupňovať informácie (§2 ods. 1), sa chcelo tejto povinnosti vyhnúť s odvolaním sa na existenciu obchodného tajomstva, ktorého porušenie by spoločnosť Interblue Group mohla na základe predmetnej zmluvy sankcionovať. Takáto podmienka v zmluve by pritom vzhľadom na ustanovenie §10 ods. 2 písm. c), v zmysle ktorého „porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce“, bola s najväčšou pravdepodobnosťou neplatná.

Neochota MŽP zverejniť zmluvu s Interblue Group stála vtedajšieho ministra životného prostredia Jána Chrbeta kreslo. Dva týždne po vymenovaní nový minister Viliam Turský zmluvu s Interblue Group zverejnil. Zverejnenie zmluvy však tiež nebolo v súlade s infozákonom. Všetky relevantné informácie, ako adresa spoločnosti Interblue Group, meno jej riaditeľa, množstvo predaných emisných kvót CO2 a cena, za ktorú boli predané, boli znečitateľnené, znova s odvolaním sa na obchodné tajomstvo. Nakoniec pod tlakom mimovládnych organizácií, najmä Transparency International Slovensko a Aliancie Fair-Play, bola zmluva zverejnená v plnom znení a potvrdila obavy, že štát sa týmto obchodom pripravil približne o 66 miliónov eur. Ak by neexistoval infozákon, verejnosť by sa o nevýhodnom obchode nemusela dozvedieť.

Aj tento príbeh potvrdzuje opodstatnenie infozákona, no zároveň preukazuje, že maximálne využitie jeho prínosov je možné len v rozvinutej občianskej spoločnosti, kde na činnosť politikov prezieravo dozerajú nezávislé médiá, mimovládne organizácie, a v neposlednom rade aj samotní občania.

Peter Eigen, zakladateľ Poradnej Rady Transparency International zastáva tiež názor, že samotná existencia právnych predpisov upravujúcich právo na slobodný prístup k informáciám nie je dostatočná. Vo svojom odbornom článku Meranie korupcie a boj proti nej, uvádza, že “akokoľvek profesionálne a presne budú informácie spracované a zverejňované, bez ostražitosti médií a občianskej spoločnosti, obzvlášť investigatívnych novinárov a informátorov bude korupcia naďalej rozkvitať” (2002, 187).

• Často kladené otázky (FAQ)
• Načo infozákon?
• Nahlásiť chýbajúcu inštitúciu
• O projekte
• Ochrana osobných údajov
• Podávanie žiadostí
• Podmienky používania
• Podporte nás
• Právo na informácie v právnych predpisoch
• Projekt podporili
• Vybrané prípady