Často kladené otázky

Chcemvediet.sk je portál, prostredníctvom ktorého môžete poslať žiadosť o informácie ktorejkoľvek inštitúcii, ktorá má povinnosť sprístupňovať informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z.z. z jedného miesta, a ďalej spravovať svoje žiadosti o informácie. Zároveň môžete v databáze vyhľadávať medzi informáciami, ktoré už boli sprístupnené iným žiadateľom a sledovať štatistiky o vybavovaní žiadostí o informácie.

Lebo si myslíme, že právo na informácie má mať naozaj každý. A každý ho má naozaj len vtedy, keď rozumie aj bez pomoci odborníka, aké informácie a od koho môže žiadať, a ako má postupovať, keď mu inštitúcia odmietne sprístupniť požadované informácie.

Všetky inštitúcie, ktorým zákon ukladá povinnosť sprístupňovať informácie. Sú to štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Ďalej sú to právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona, a podľa § 2, ods. 3 všetky právnické osoby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, ktoré hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo majetkom obcí.

Bohužiaľ, právne poradenstvo neposkytujeme. V prípade, že ho potrebujete a vaša situácia to umožňuje, obráťte sa na advokáta. Vyhľadať si ho môžete na stránke Slovenskej advokátskej komory. Ak si nemôžete dovoliť advokáta, odporúčame vám obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

Využívajte chcemvediet.sk, buďte zvedaví na nakladanie štátu či vašej samosprávy s verejnými prostriedkami, a posielajte žiadosti o informácie. Dajte o chcemvediet.sk vedieť vašim známym, ktorých zaujíma verejné dianie. Sledujte, čo máme nové na sociálnych sieťach Facebook a Twitter.

Ak vám to situácia umožňuje a zaujímajú vás tieto témy, prosíme, zvážte aj finančnú podporu projektu. Náklady na mesačnú administráciu a technickú údržbu chcemvediet.sk sa pohybujú v rozpätí od 250 do 400 eur.

Inštitúcie môžu informácie sprístupniť elektronicky alebo vo fyzickej - papierovej podobe. Ak sa rozhodnú poslať vám informácie poštou, potrebujú poznať adresu, na ktorú vám ich môžu zaslať. Adresa je tiež nevyhnutná pre prípad, že inštitúcia rozhodne o nesprístupnení informácií. Vtedy musí vydať oficiálne písomné rozhodnutie a poslať ho poštou na vašu adresu.

Pretože sú zo znenia infozákona povinné odpovedať.

Inštitúcie nemôžu odpovedať, kedy sa im zachce. Otázka lehôt je v infozákone upravená ustanovením § 17, v zmysle ods. 1 ktorého: „Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3, a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.“ Infozákon zároveň v ustanovení § 17 ods. 2 umožňuje aj predĺženie lehôt podľa ods. 1, to však len zo závažných dôvodov (výslovne definovaných v infozákone), najviac o osem pracovných dní a o pätnásť pracovných dní, ak sa informácie sprístupňujú nevidiacej osobe. Predĺženie lehoty je inštitúcia povinná žiadateľovi oznámiť, a to bezodkladne, najneskôr však pred uplynutím lehoty podľa vyššie citovaného ods. 1. V oznámení je inštitúcia zároveň povinná uviesť aj dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.

Fiktívnym rozhodnutím alebo fikciou rozhodnutia sa označuje nečinnosť inštitúcie. Ak v lehote na vybavenie žiadosti inštitúcia neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie, a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Fiktívnym rozhodnutím sa nelegalizuje nečinnosť inštitúcie, práve naopak, umožňuje žiadateľovi o informácie odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu.

V niektorých prípadoch áno. Napríklad, infožiadosti iných žiadateľov a rozhodnutia môžu obsahovať zákonom chránené informácie, ako napríklad osobné údaje. Niektoré dokumenty môžu obsahovať utajované skutočnosti, informácie v nich môžu byť predmetom obchodného tajomstva atď. Dôležité je ale, že len skutočnosť, že požadovaná informácia obsahuje aj zákonom chránenú informáciu, nestačí na to, aby inštitúcia mohla odmietnuť sprístupniť celú požadovanú informáciu, ak táto obsahuje aj časť, ktorá nepodlieha ochrane. Inštitúcie sú povinné ošetriť zákonom chránené informácie znečitateľnením a zverejniť tú časť požadovanej informácie, ktorá nepodlieha ochrane pred sprístupnením. To znamená, že, ak sa v mnou požadovaných informáciách, napríklad, v zmluve, nachádzajú osobné údaje žiadateľov, inštitúcia musí zabezpečiť ich odstránenie. Zároveň im ale táto skutočnosť nemôže slúžiť ako odôvodnenie nesprístupnenia infožiadosti v plnom rozsahu, a teda zmluvy ako takej. Tiež treba mať na pamäti, že hospodárenie s verejnými prostriedkami by nemalo podliehať utajeniu.